V uplynulých dňoch sa na internete i v médiách objavila senzácia: AI chatbot Grok, vyvíjaný spoločnosťou xAI pod taktovkou Elona Muska, údajne určil, že ruský prezident Vladimir Putin zomrie v roku 2037, keď dovŕši 85 rokov. Zatiaľ čo niektorí tento odhad považujú za technologický pokrok a zaujímavý experiment, iní varujú pred etickými a politickými dopadmi takýchto prognóz.

Ako AI dospela k roku 2037

Grok si pri tvorbe predikcie zobral do úvahy viacero tematických okruhov:

1. Rodinná dlhovečnosť
   Analýza veku a zdravotného profilu Putinových rodičov, ktorí sa dožili vysokých deväťdesiatok, tvorí jednu z hlavných premenných. AI predpokladá, že genetická predispozícia zohráva významnú úlohu pri odhadovaní ľudskej dĺžky života.

2. Zdravotný a životný štýl
   Verejne dostupné údaje o Putinovom fyzickom stave, stravovacích návykoch či zdravotných vyšetreniach naznačujú relatívne dobrú kondíciu. AI však zároveň zvažovala aj fakt, že takéto informácie môžu byť neúplné alebo zamlčiavané.

3. Externé riziká a stresové faktory
   Pôsobenie v najvyšších politických funkciách a možné hrozby atentátov či konfliktov predstavujú zásadné riziká. Grok tieto faktory hodnotil na základe historických vzorov násilných udalostí voči svetovým lídrom, a tak pridal určitú “bezpečnostnú prémium”.

Porovnanie s predchádzajúcimi odhadmi

Podobné pokusy predpovedať Putinov život či zdravie sa objavili aj predtým:

• V niektorých analytických kruhoch sa skloňovali špekulácie o rakovinových diagnózach, ktoré však nikdy neboli potvrdené.

• Neoficiálne správy z vojenského spravodajstva Ukrajiny naznačovali vážne zdravotné komplikácie už pred pár rokmi, no bez verejných dokladov.

• Žiadna z týchto prognóz nevyužívala štatisticko–algoritmický model AI s toľkými vstupnými dátami ako Grok.

Etické a politické dilemy

1. Etika predikcií úmrtia
   Aj keď AI dokáže spracovať obrovské množstvo dát, predikcia individuálneho osudu prekračuje hranice bežnej štatistiky. Otázkou zostáva, či je morálne prijateľné deklarovať rok smrti konkrétnej osoby – dokonca aj verejnej.

2. Riziko dezinformácií
   Vytrhnutá prognóza bez kontextu môže ľahko prejsť do sféry hoaxov a konšpiračných teórií. V dobe rýchleho šírenia informácií je ťažké kontrolovať, ako sa takéto tvrdenia budú ďalej šíriť.

3. Politické zneužitie
   Predikcie smrti svetových lídrov môžu byť využité na ovplyvňovanie nálady obyvateľstva, obchodné špekulácie na finančných trhoch či dokonca provokácie vo vzťahoch medzi štátmi. Takýto obsah preto musí byť spracovaný veľmi opatrne.

Technologické pozadie Groku

Grok patrí k najpokročilejším konverzačným modelom druhej generácie, kombinujúcim hlboké neurónové siete s metódami strojového učenia na spracovanie nestruktúrovaných dát. Okrem textových zdrojov dokáže analyzovať aj grafy, sociálne siete či historické databázy udalostí, čo mu dáva na jednej strane silu, ale aj priestor pre omyly, ak sú vstupy neúplné alebo skreslené.

Záver

Predikcia “rok 2037” by mala byť vnímaná skôr ako technologický experiment než ako nevyvratiteľné proroctvo. Život každého jednotlivca, a obzvlášť svetového lídra, je formovaný komplexnou spleťou genetických, environmentálnych, politických a náhodných faktorov. Kým AI podáva zaujímavý pohľad na možný scenár, konečný verdikt vždy zostane v rukách reality.