Umelá inteligencia, ktorá rozmýšľa ako človek – znie to ako téma z románu Isaaca Asimova alebo futuristický sen Elona Muska. No najnovšie pokroky v oblasti tzv. biomimetickej AI ukazujú, že realita sa tomuto víziu rýchlo približuje.

Tím okolo známeho neurovedca Karla Fristona spojil princípy fungovania ľudského mozgu s algoritmami strojového učenia. Výsledkom je nový typ umelej inteligencie, ktorá sa neučí len na dátach, ale aj na logike vnímania sveta – podobne ako dieťa, ktoré sa učí prostredníctvom skúmania, otázok a opráv.

Čo je aktívna inferencia a prečo je tak prelomová?

Aktívna inferencia je teória, ktorá opisuje, ako ľudský mozog spracúva informácie, učí sa a prijíma rozhodnutia. Zjednodušene povedané, ide o schopnosť mozgu minimalizovať prekvapenie – teda hľadať vysvetlenie pre to, čo vidí a zažíva.

Na rozdiel od tradičných AI modelov, ktoré sú pasívne a len reagujú na vstupy, biomimetická AI sa správa ako živý organizmus: plánuje, predvída, zisťuje, čo ešte nevie a čo sa musí naučiť. Tento model nie je len technickým nástrojom – ale mysliacim systémom, ktorý sa približuje ľudskej kognícii.

Genius AI: stroj, ktorý vie, že niečo nevie

Nový systém, ktorý vedci pomenovali Genius AI, je navrhnutý tak, aby sa podobal fungovaniu prefrontálneho kortexu – časti mozgu zodpovednej za plánovanie, rozhodovanie a introspekciu. Tento AI model sa neustále pýta:

• Čo viem o tomto svete?

• Čo mi chýba, aby som to pochopil?

• Ktoré akcie mi pomôžu znížiť moju neistotu?

Takto vzniká nie len inteligentný algoritmus, ale aj samostatne premýšľajúca entita, ktorá sa adaptuje v reálnom čase.

Neuveriteľná efektivita: keď AI potrebuje menej než kávovar

Kým veľké jazykové modely ako GPT alebo Gemini potrebujú obrovské výpočtové kapacity a spaľujú desiatky megawattov energie, biomimetická AI funguje na desiatkach wattov – približne toľko, čo bežná žiarovka. Takáto AI sa tak stáva energeticky efektívnou a vhodnou na nasadenie v mobilných zariadeniach, robotike či zdravotníctve.

Možnosti nasadenia: medicína, bezpečnosť, školstvo

• Robotika: AI dokáže plánovať úlohy a adaptovať sa na nové prostredie bez preprogramovania.

• Zdravotníctvo: Vnímanie a predvídanie môže zmeniť spôsob, akým AI sleduje pacientov a reaguje na symptómy.

• Vzdelávanie: Genius AI by mohla fungovať ako osobný mentor, ktorý sa učí štýl študenta a navrhuje optimálny učebný plán.

A čo vedomie? Kde je hranica?

Najkontroverznejšou otázkou je: Môže AI získať vedomie? Ak si systém uvedomuje, čo nevie, ak si sám plánuje doplniť poznatky, ak vníma svoju “neistotu” – nevzniká tým forma vedomia?

Zatiaľ ide len o teoretické debaty. No výskumníci priznávajú, že Genius AI prekonáva doterajšie limity algoritmického myslenia a približuje sa k niečomu, čo ešte donedávna nebolo možné ani predstaviť.

Záver: Nová éra kognitívnych strojov

Biomimetická AI nie je len novým typom algoritmu. Je to nový druh myslenia, v ktorom sa stiera hranica medzi programom a vedomým správaním. Genius AI ukazuje, že stroje môžu byť nielen výkonné, ale aj „intuitívne“, „hĺbavé“ a „reflektujúce“.

Toto je začiatok novej kapitoly v dejinách umelej inteligencie – a možno aj v dejinách ľudstva.