Presne takto sa nazýva štúdia, ktorú zverejnili výskumníci z prestížneho MIT Media Lab. Výskum s názvom „Your Brain on ChatGPT“ sa zameral na to, ako náš mozog reaguje pri písaní textov s rôznymi formami digitálnej podpory. Vedci chceli zistiť, či sa líši mozgová aktivita podľa toho, ako veľmi sa pri tvorbe obsahu spoliehame na umelú inteligenciu.

Účastníci boli rozdelení do troch skupín. Prvá skupina písala esej úplne samostatne bez akejkoľvek digitálnej pomoci. Druhá skupina mohla využívať internet a Google ako nástroj na vyhľadávanie informácií. Tretia skupina mala k dispozícii nástroj na generatívnu umelú inteligenciu, konkrétne ChatGPT. Každý účastník mal za úlohu napísať krátky text na rovnakú tému, pričom počas písania vedci sledovali aktivitu ich mozgu pomocou funkčnej magnetickej rezonancie.

Výsledky boli znepokojujúce, najmä pre tých, ktorí sa spoliehali na umelú inteligenciu. Práve skupina používajúca ChatGPT vykazovala najnižšiu mozgovú aktivitu. Oblasti mozgu zodpovedné za jazyk, plánovanie a pamäť boli počas písania menej aktívne. Účastníci často len preberali odpovede, ktoré im systém navrhol, bez toho, aby sa nad nimi hlbšie zamysleli. Mnohí si dokonca po písaní nevedeli spomenúť, čo napísali. Vedci to označili za pasívny režim tvorby, pri ktorom sa človek stáva skôr pozorovateľom než aktívnym autorom.

Naopak, účastníci, ktorí písali bez akejkoľvek pomoci, preukázali najvyššiu mieru kognitívnej aktivity. Ich mozog bol počas tvorby obsahu plne zapojený. Zapájali sa oblasti súvisiace s pamäťou, analytickým myslením, jazykovým spracovaním aj plánovaním štruktúry textu. Tieto texty zároveň pôsobili prirodzenejšie a odrážali viac osobnosti pisateľa.

Zaujímavý je aj výsledok skupiny, ktorá využívala Google. Aj keď nejde o generatívny nástroj, vyhľadávanie informácií si vyžaduje aktívne rozhodovanie. Používateľ musí vybrať správny zdroj, porovnať názory a zapracovať ich do vlastných viet. Vďaka tomu si táto skupina udržala vyššiu úroveň mozgovej činnosti než tí, ktorí len kopírovali návrhy umelej inteligencie.

Vedci v štúdii varujú, že dlhodobé pasívne používanie AI môže mať negatívny vplyv na naše kognitívne schopnosti. Ak si zvykneme na to, že nám stroje neustále podsúvajú hotové odpovede, môže sa oslabiť naša schopnosť sústredenia, kritického myslenia a schopnosť učiť sa nové veci. Zvlášť citlivou skupinou sú mladí ľudia, ktorí si ešte len vytvárajú pracovné návyky a mentálne stratégie pri práci s informáciami. Ak sa v tomto období priveľmi spoliehajú na automatizované riešenia, môžu si vytvoriť návyky, ktoré im v budúcnosti sťažia samostatné premýšľanie.

Záver štúdie je preto veľmi jasný. Umelá inteligencia má v našom každodennom živote svoje miesto. Môže byť výborným pomocníkom, keď potrebujeme rýchlu inšpiráciu, zhrnutie alebo navrhnutú štruktúru textu. No nemala by nahradiť našu vlastnú schopnosť myslieť, vytvárať a rozhodovať sa. Namiesto toho, aby sme sa nechali viesť hotovými odpoveďami, by sme mali s umelou inteligenciou aktívne spolupracovať.

Len tak si zachováme mentálnu čulosť, tvorivosť a schopnosť samostatne riešiť problémy. V konečnom dôsledku je kvalita našich myšlienok stále našou zodpovednosťou, nie výstupom z algoritmu.

Zdroj: media.mit.edu